PŘEHLEDOVÉ ČLÁNKY / REVIEW ARTICLES Inhalačná trauma 22 | ANESTEZIOLOGIE A INTENZIVNÍ MEDICÍNA / Anest intenziv Med. 2026;37(1):22-27 / www.aimjournal.cz https://doi.org/10.36290/aim.2025.055 Inhalačná trauma Diabelko D.1, 2, Horniaková B.3, Lipový B.4, Štourač P.1, 2 1Klinika dětské anesteziologie a resuscitace, Fakultní nemocnice Brno a Lékařská fakulta Masarykovy univerzity, Brno 2Ústav simulační medicíny, Lékařská fakulta Masarykovy univerzity, Brno 3Lékařská fakulta Masarykovy univerzity, Brno 4Klinika popáleninové medicíny, 3. lékařská fakulta Univerzity Karlovy a Fakultní nemocnice Královské Vinohrady, Praha Inhalačná trauma je častou a potenciálne život ohrozujúcou komplikáciou u pacientov s popáleninami, ktorá významne zvyšuje mortalitu. Vzniká v dôsledku inhalácie dymu, toxických splodín horenia, horúcich plynov alebo chemikálií. Inhalačná trauma môže postihovať rôzne anatomické časti dýchacieho systému alebo vplyvom toxických látok pôsobiť aj systémovo. Diagnostiku komplikujú variabilné symptómy u pacientov a absencia diagnostických kritérií, pričom zlatým štandardom ostáva bronchoskopia. V tomto krátkom prehľadovom článku sumarizujeme aktuálne poznatky o patofyziológii, epidemiológii, diagnostike a terapeutických možnostiach inhalačnej traumy u dospelých aj detských pacientov. Kľúčové slová: inhalačná trauma, jednotka intenzívnej starostlivosti, bronchoskopia, poškodenie dýchacích ciest, oxid uhoľnatý, kyanid. Inhalation injury Inhalation injury is a common and potentially life-threatening complication in burn patients, significantly increasing the mortality of these patients. It is a result of smoke inhalation, toxic combustion products, hot gases or chemicals. It can affect multiple anatomical levels of the respiratory tract, while toxic substances may also cause systemic effects. Diagnosis is challenging due to nonspecific symptoms and a lack of diagnostic criteria, with bronchoscopy remaining the gold standard. This article reviews current knowledge on the epidemiology, pathophysiology, diagnostic strategies, and treatment options for inhalation injury in both adult and pediatric patients. Key words: inhalation injury, intensive care unit, bronchoscopy, airway injury, carbon monoxide, cyanide. Úvod Cieľom nášho nesystematického prehľadového článku je komplexne informovať odbornú verejnosť v odbore anestéziológie a intenzívnej medicíny o problematike inhalačnej traumy. Tému sme zvolili vzhľadom na jej klinickú významnosť, relatívne častý výskyt a zároveň absenciu predošlých publikácií o tejto problematike v časopise Anesteziologie a intenzivní medicína. Metódy Na začiatku sme si stanovili rámec kľúčových poznatkov potrebných na pochopenie problematiky inhalačnej traumy. Následne sme vyhľadávali relevantnú literatúru, pričom sme sa sústredili najmä na najnovšie prehľadové články a dostupné primárne zdroje. Literatúru sme vyhľadávali predovšetkým prostredníctvom databázy PubMed a doplnkovo aj pomocou Google Scholar. Pri písaní kapitoly o epidemiológii sme využili článok s lokálnymi dátami a údaje z Amerického registra popálenín. Použité vyhľadávané frázy zahŕňali: inhalation injury, mortality of inhalation injury, incidence of inhalation injury, smoke inhala‑ tion, treatment of inhalation injury, carbon monoxide poisoning, cyanide poisoning a pediatric inhalation injury. V oblastiach, kde bol nedostatok primárnych údajov, sme informácie doplnili konzultáciami s odborníkmi v danej problematike. Definícia Inhalačná trauma (IT) je život ohrozujúci stav, ktorý môže viesť až k smrti alebo k trvalému poškodeniu pľúc [1]. Ide o poranenie spôsobené inhaláciou dymu, horúcich plynov, chemikálií alebo toxických produktov horenia [2]. Diagnostika je náročná, pretože klinické symptómy môžu byť nešpecifické alebo dochádza k ich zhoršovaniu až s odstupom času [3]. K najčastejším príčinám vzniku IT patrí expozícia požiaru v uzavretom priestore, kde dochádza ku kumulácii toxických splodín horenia KORESPONDENČNÍ ADRESA AUTORA: Článek přijat redakcí: 15. 9. 2025; Článek přijat k tisku: 26. 11. 2025 MUDr. Daniel Diabelko, diabelko.daniel@fnbrno.cz Cit. zkr: Anest intenziv Med. 2026;37(1):22-27
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=